Vracajú sa akcie do normálu?
Korporátne zisky sa zotavujú a vyzerá to, že sa akciové trhy upokojujú po veľkom prepade a následnom raste v rokoch 2008 a 2009. Môžeme toto považovať za prvý náznak návratu do normálu? Pravdepodobne nie. Aspoň nie v tradičnom slova zmysle. Minulý rok sa objavil pojem „nový normál“, ktorý zdôrazňuje možnosť, že sa ekonomická realita bude v nadchádzajúcich rokoch výrazne líšiť od toho, na čo sme boli až doteraz zvyknutí. Čo by z toho vyplývalo pre akciových investorov?
Byť normálny podľa encyklopédie Wikipedia znamená „postupne sa prispôsobovať priemeru“. Profesionálni investori tento koncept prijali za svoj a na jeho základe stanovujú dlhodobé priemerné výnosy, aby vôbec boli schopní predpovedať budúce príjmy. Kľúčovým slovom je tu „dlhodobosť“. Do ekonomických trendov totiž zasahujú zlomy a prepady, ktoré narušujú predpovede investorov.
S prihliadnutím na posledných šesťdesiat rokov si povšimneme niekoľko očividných zlomov. Päťdesiate a šesťdesiate roky boli poznamenané predovšetkým silnou povojnovou reštrukturalizáciou. Tá viedla až k „sociálnemu“ dopadu v rokoch sedemdesiatych, kedy rástla mzdová inflácia spolu s úrokovými mierami. To všetko malo za následok výrazný zvrat povojnových trendov v ekonomike. Osemdesiate a deväťdesiate roky boli spojené najmä so znižujúcou sa infláciou, digitalizáciou a globalizáciou. Investičné zisky v tomto období sa šplhali k nebývalým hodnotám, čo vyústilo až do „kapitalistického“ presahu do poslednej dekády. Nezvyčajne nízke úrokové sadzby a nekontrolované poskytovanie bankových pôžičiek vyvrcholili vznikom realitnej bubliny a takisto enormných dlhov. Toto dlhové dedičstvo teraz spôsobuje nový zvrat historického rastového trendu, tzv. „nový normál“.
Hlavné svetové rozvinuté ekonomiky, ak vezmeme do úvahy štátny aj súkromný sektor, majú dlhy vo výške 300 až 350 % HDP, čo predstavuje najvyššie zadlženie v histórii. Tento stav je však dlhodobo neudržateľný. Dlhové bremeno sa musí znížiť buď zvýšením úspor, alebo pomocou „ukrojenia“ dlhu rozfúkaním plamienka pod infláciou. Momentálne však vysokú infláciu neočakávame, hlavnú úlohu teda budú hrať úspory. Vyššia miera úspor však spomaľuje budúci ekonomický rast, rovnako ako opatrná úverová politika bánk. Je teda vysoko pravdepodobné, že „normálny“ rast rozvinutých trhov bude menší, než na aký sme boli doposiaľ zvyknutí. Aspoň čiastočne ho však môžu kompenzovať tzv. emerging markets.
Vo svete s nízkou infláciou a len miernym ekonomickým rastom si spoločnosti budú musieť zvyknúť na pomalé tempo rastu tržieb (po vyrovnaní v roku 2010) a investori na nižšie kapitálové zisky. Z toho vyplýva, že dividendy sa znova stanú hlavným ťahúňom akciových ziskov, predovšetkým s prihliadnutím na dlhodobý horizont. Napriek tomu, že dividendy nepredstavovali v posledných tridsiatich rokoch hlavnú časť akciových ziskov, počítané priemerne od roku 1900 predstavujú dokonca 70 % všetkých výnosov z akcií!
Ak sa teda chcete zamerať na príjem z akcií, máte na výber z mnohých veľmi kvalitných spoločností so slušnými dividendovými výnosmi. Pre tých, ktorí uprednostňujú rast hodnoty, sa situácia trocha komplikuje. Emerging markets a prírodné zdroje sú dve vysoko korelované triedy aktív so všeobecne uznávaným vysokým rastovým potenciálom. Ide ale o výnimky. Preč sú časy, keď sme mohli označiť celé sektory, ako je farmaceutický alebo napr. technologický, za rastové. Nájdenie výnimočného rastového potenciálu teraz väčšmi závisí od vyhľadania konkrétnych akciových titulov a je pravdepodobne najlepšie praktikované manažérmi s tematickým investičným štýlom.
Stav, ktorý nazývame „nový normál“, teda znamená umiernenejšie akciové zisky (priemerne okolo 7 % ročne) a zároveň zvyšuje význam presného rozlíšenia toho, čo je príjmová a čo rastová investičná stratégia.