Európske akcie sú lacné, ale…

Komentár k vývoju na trhoch: investičný stratég Ad van Tiggelen, ING IM Europe

Po korekcii v máji sa európske akcie v historickom kontexte zdajú byť lacné. Pomer cena/výnos sa nachádza pod historickým priemerom, naopak dividendy sú vyššie než výnosy dlhopisov. Globálna ekonomika sa uzdravuje a bilančné výkazy podnikov sú v dobrom stave.  Zdá sa teda, že akcie sú príliš podhodnotené, kvôli obavám o budúcnosť eurozóny, najmä čo sa dlhového bremena týka. Sú azda obavy investorov prehnané?
viac informácií >>

Súdiac podľa nálady na trhoch, nepanuje tu príliš veľká dôvera v predpovede vysokých ziskov spoločností v roku 2011. Jeden by sa mohol diviť, ak analytici, ktorí tieto vysoké zisky predpovedajú berú do úvahy rozpočtové škrty, ktoré európske štáty plánujú vykonať do roku 2011. Ale aj keby došlo k dočasným poklesom trhu a i len polovičnému než je predpokladaný 20 % nárast ziskov, akcie sa stále zdajú byť lacné. Máme sa teda báť ešte niečoho iného? Hrozby, ktoré vysvetlia podhodnotené akcie? Hrozby nazývané deflácia?

V skutočnosti stále častejšie počúvame hlasy varujúce pred infláciou, najmä keď centrálne banky tlačia stále viac peňazí. Aj tak nás výnosy z dlhopisov a inflačné dáta zavedú ďalej „na juh“, aspoň v USA a v eurozóne. Ľudia zabúdajú, že infláciu nevytvára tlačenie peňazí, ale iba útraty. Pokiaľ teda zostanú spotrebitelia obozretní a radšej budú namiesto utrácania sporiť, inflácie sa nedočkáme. Vo svete plnom dlhov sa štáty snažia pomocou inflácie dostať z dlhov. Ale infláciu nestvoríte na pokyn - opýtajte sa Japoncov!

Jedným z dôvodov pretrvávajúcej deflácie v Japonsku je starnutie populácie. Starnúca spoločnosť potrebuje stále menej nových domov, automobilov, menej výrobkov náročných na prácu alebo komodity (ktoré sú hlavnými príčinami inflácie). Naopak starnúca populácia potrebuje vlastniť obrovské množstvo málo rizikových investičných nástrojov, aby si zaistila na penziu stály príjem. Preto si Japonci stále kupujú japonské vládne dlhopisy, aj keď ich nominálny výnos väčšinou nepresiahne 1 %. Nakoniec, pri deflácii vo výške 2 % dosahuje reálny výnos týchto dlhopisov 3 %!

Prečo by nás to malo zaujímať? Demografická situácia v eurozóne teraz vyzerá rovnako, ako tá v Japonsku na začiatku 90. rokov. Starnúca populácia a jej deflačné tendencie sa pomaly stávajú realitou aj v Európe. Navyše, spotrebné vzorce správania v Nemecku nám silno pripomínajú to, čoho sme boli svedkami v Japonsku. Rast reálnej spotreby už 10 rokov stagnuje a Nemci majú s Japoncami spoločné aj niektoré vlastnosti. Obidva národy, viac než ostatné, chcú mať svoj život pod kontrolou a to aj po finančnej stránke. Je pre nich prirodzenejšie si namiesto utrácania viac sporiť. Na tom samozrejme nie je nič zlého, ale ako sme už boli svedkami u Japonska, vyústením môže byť práve deflácia.

Nízke výnosy nemeckých dlhopisov teda nie sú výsledkom len ich kvality, ale aj prvými povojnovými znakmi deflačných tendencií. V tom prípade by teda hodnotenie akcií malo byť o niečo nižšie, než ich historický priemer. A napokon takisto môžeme obhájiť aj výnosy z dlhopisov vo výške 3%. Až so značným časovým odstupom si budeme môcť potvrdiť, či nedávne správanie finančných trhov nebolo racionálnejšie, než sa na prvý pohľad zdalo.